O. Metod pobudol v Podolínci len krátko, lebo ako protoihumena redemptoristov ho častokrát vypočúvali a prevážali z miesta na miesto. V máji bol prevezený do Leopoldova a odtiaľ do Báču. Na vyšetrovaciu väzbu v Leopoldove spomína jeho spolubrat a spoluväzeň, ktorý o tom podal správu po svojej emigrácii predstaveným do Ríma: "V máji a júni 1950 5 naši otcovia (P.P. Trčka , Fail, J. Ďurkáň, Szitas a ja) boli vzatí do vyšetrovacej väzby a uvrhnutí do strašného väzenia v Leopoldove, kde sme okolo 40 dní trpeli vo väzbe: v košeli a v nohaviciach, bosí, bez akejkoľvek práce, bez sv. omše, breviára, ruženca, pri ostrom svetle deň a noc, každú minútu pod dozorom najhorších strážnikov (dozorcov); k tomu hrozné vyšetrovanie cez deň a noc zo všetkými psychickými a fyzickými prinucovacími (násilnými) prostriedkami, ktoré moderná komunistická kriminológia mala k dispozícii. Ľudsky povedané, bolo to takmer neznesiteľné. V každej chvíli sa želalo radšej umrieť ako žiť. Tiež nič sme nevedeli o druhom. Našťastie 3 dni pred zatknutím všetkých rehoľníkov som takmer celý viceprovinciálny archív spálil, takže nemali vôbec žiaden písomný dokument proti nám, taktiež my všetci sme ako tak vypovedali. Tak po 40 dňoch vyšetrovacej väzby sme boli spolu s ostatnými znovu privezení do trestaneckého kláštora." V septembri internačný tábor v Báči zrušili a všetci jeho obyvatelia sa ocitli v Podolínci.

        Odtiaľ bol 25. novembra 1950 na príkaz Štátnej bezpečnosti z Prešova vzatý do väzby , avšak v decembri 1950 bol už znova v Podolínci. Očitý svedok udalostí o tom napísal: "Ale znovu 25. novembra 1950 boli sme (P. Trčka, Fail, J. Ďurkáň a ja) odvlečení z Podolínca do Prešova do novej vyšetrovacej väzby, kde sme 30 dní museli pretrpieť veľa múk (týrania). Tu, pod dozorom NKVD-istov, to bolo oveľa horšie ako v Leopoldove. Ale aj z tohto väzenia nám nápadne pomohla zvláštna Božia milosť, a my sme vianočné sviatočné dni slávili opäť s ostatnými v Podolínci." Toto časté prevážanie z tábora na vyšetrovanie a späť ho ako staršieho človeka určite fyzicky i psychicky vyčerpávalo. Jeho vyrovnaná povaha a dôvera v Boha mu však pomáhali prekonať aj tieto ťažkosti. Vladyka Michal Rusnák strávil s o. Metodom v Podolínci niekoľko týždňov. Za ten čas si všimol, že o. Metod sa po počiatočnom prekvapení a šoku z toho, čo sa dialo spamätal a znova nadobudol svoju duchovnú vyrovnanosť a dobrú náladu. Mal stále radosť z toho, že ho mladší spolubratia chodia navštevovať a vždy im rozdal všetko čo dostal. Vždy pridal aj nejaký žart, aby spolubratov udržiaval v dobrej nálade.