Z Obořišťa bol preložený 17. júla 1911 do Prahy, kde začal pod vedením P. Františka Polepila druhý noviciát. Dokončili ho 3. januára 1912. Predstavení ho v správe do Ríma chválili hlavne za usilovnosť dodávajúc, že z neho bude dobrý misionár. P. Polepil písal: " Naši páteři II- ae probationis se tež činí. P. Nekula pracuje dobře, jen tuze rychle přednáší. Časem jistě tempo zmírní. P. Trčka chce býti při vypracování kázání originálním, ale nepodaří se mu to vždy - avšak dá si říci. Za to přednáší pěkně, mile." Po skončení Druhého noviciátu bol P. Václav Nekula preložený do Bílska. Tu prevzal funkciu sociusa v noviciáte a O. Dominika Trčku predstavení ponechali v pražskom kolégiu, kde pôsobil ako misionár.
        Až v decembri sa o. Trčka dozvedel, že bude musieť odísť z Prahy na Svatú Horu. Ako nasvedčuje obořišťská kronika študentátu, na Svatej Hoře sa dlho neohrial, lebo 25. júla 1913 pred svojím odchodom do Plzně sa bol rozlúčiť so študentmi v Obořišti a o tri dni odišiel do nového pôsobiska. Nie je jasné, akú funkciu v Plzni vykonával, ale v júli 1914 vizitátor o ňom napísal, že všetky povinnosti vykonáva usilovne a dôkladne.

        V decembri 1914 ho preložili na Sv. Horu, kde pôsobil ako misionár. Keď sa ukázalo, že jeho spolubrat P. Sorko už ďalej nemôže pre chatrné zdravie pracovať medzi chorvátskymi utečencami, ujal sa ich o. Trčka. Tí sa pre neho stali, tak ako predtým pre P. Sorka, najviac dušami opustenými, ktorým slúžil a ktorým sa snažil priblížiť obraz milujúceho Nebeského Otca. Katechizoval a slúžil bohoslužby pre Chorvátov, Slovincov i Rusínov, tak utečencov, ako aj vojakov v příbramskej nemocnici. Zdalo sa, že tam, kde sa čosi dialo medzi Slovanmi, bol vždy prítomný aj horlivý o. Trčka.