Keď bol 8. januára 1920 založený nový kláštor redemptoristov v Stanislavove (dnes Ivanofrankivsk), medzi členov prvej komunity patril i o. Metod. Ako sám píše v liste predstaveným, práce mali veľa a to až toľko, že nebol čas na misie, s ktorými sa však do budúcnosti počítalo. Otcovia bývali v eparchiálnom seminári a o. Čarnecky v ňom dokonca vykonával funkciu špirituála. Bolo to len prechodné riešenie, pretože v liste zo septembra 1921 sa píše, že už býva v dome, ktorý vlastnia redemptoristi.
V auguste 1921 sa zúčastnil na Velehradskom kongrese a na zjazde Mariánskych družín, kde sa pravdepodobne dozvedel o novom kláštore redemptoristov v Stropkove, ktorý predstavení prijali s myšlienkou, že tam budú pôsobiť redemptoristi obidvoch obradov, teda rímskokatolícki a gréckokatolícki. Radosť nad týmto dielom vyjadril slovami: "Zvláště jsem se potěšil zprávou, že se staví v Podkarpatské Rusi i pro nás aspoň prozatímní hnízdečko. Již se nemůžeme s P. Nekulou dočkat až dostaneme výzvu k návratu, abychom v české provincii začali pracovat mezi věřícími řec.-slov. obřadu! Díky Bohu, že česká provincie začne pracovat již na své dávné úloze."
Začiatkom októbra 1921 P. provinciál Mezírka stiahol o. Trčku a o. Nekulu z Haliče. Spočiatku slúžili sv. liturgie v chráme sv. Kajetána v Prahe, v kaplnke Matky Božej Bolestnej. Po mesačnom pražskom pobyte sa 22. decembra 1921 o. Trčka vydal nočným rýchlikom na cestu do Stropkova. Po svojom príchode na východné Slovensko hneď videl, že sú tu iné podmienky ako očakával a na aké bol zvyknutý v Haliči. Sám o tom písal: "Jiný kraj, jiné zvyky, v duši lidu stopy bývalého neslovanského vládce, v pozadí zvedající se příšera odpadu. Z lásky k svatým našim věrozvěstům Cyrilu a Metodu, z vděčnosti za světlo svaté víry nám jimi přinesené, chutě do práce na záchranu svaté víry dobrého lidu rusínského!"
 |
|
