Misijná práca a modlitby prinášali dobré ovocie. Rozbiehali sa apoštolské činnosti v prešovskej eparchii, otvorili sa nové misijné polia pôsobnosti v užhorodskej a križevackej eparchii. Slávnosť pri príležitosti 300. výročia mučeníckej smrti sv. Jozafáta, kult Matky ustavičnej pomoci, každoročný mariánsky odpust, Arcibratstvo Ruženca, misijná kniha "Spasy dušu svoju", duchovné cvičenia a obnovy pre bohoslovcov, kňazov, rehoľníčky, to boli apoštolské diela, ktoré sa diali pod vedením o. Metoda a ktorý bol od 1924 predstaveným kláštora. Jeho snahou bolo slúžiť Božiemu ľudu, posilňovať zápas o mravnú i národnú obrodu, posilňovať katolícke povedomie medzi gréckokatolíkmi, pretože boli častokrát podceňovaní rímskokatolíkmi i pravoslávnymi veriacimi. Ľudové misie, apoštolát vlastný redemptoristom, ktoré konal o. Metod so svojimi spolubratmi, mali ohromný úspech.

Na misiu v Ruskej Porube na o. Trčku spomína jeden z jej účastníkov: "Keď prichádzal k nám do Poruby, tak rozprával miešane slovensko-rusínsky, ale snažil sa hovoriť rusínsky. Študoval dva roky vo Ľvove, alebo tam kdesi v Poľsku a tam sa naučil aj rusínsky a tak aj kázal. Aj keď miešal niekedy slová, my sme si z toho nič nerobili. Bola to veľká vec, že sem prišli redemptoristi. Najviac som si na o. Metodovi vážil, že bol vzdelaný a vedel viesť všetko. Medzi misionármi bol autorita, čo povedal, proti tomu nikto nič nenamietal. Taký bol vážny. Úsmev bol u neho zriedkavý, väčšinou bol vážny. Bolo vidno, že žije vo viere, že sa usiluje o to, aby ľudí a hlavne náš kraj, taký zaostalý, poučil a povzbudil. Keď prišli, tak sa pamätám, že ľudia radi chodili do cerkvi. Mali dobrý spôsob kázní. Zvlášť kázne pre ženy, zvlášť pre mužov, pre mládež, pre dievčatá, pre školské deti. Boli to kázne na vysokej úrovni, takže to vzdelanie bolo priam cítiť."