Hoci bol o. Metod menovaný za predstaveného, dlho úrad nezastával. Vyčerpaný výstavbou kláštora sa zriekol hodnosti a po nových nomináciách odišiel do stropkovského kláštora, kde slúžil sv. liturgie pre gréckokatolíkov až do 1. októbra 1934. Hoci bol pomerne mladý, predčasne zošedivel, takže každý ho poznal podľa jeho hustej sivej brady. Za dva roky pobytu v Stropkove utužoval svoje zdravie. Slúžil pre gréckokatolíkov v Stropkove, ale chodil výpomáhať aj okolitým farárom. Za ten čas bol tiež spovedníkom novicov v Michalovciach a zástupcom rektora v Stropkove. Keď sa v roku 1934 vrátil do Michaloviec, stáva sa ministrom domu. V marci 1935 ho Kongregácia pre východné církvi vymenovala za apoštolského vizitátora sestier Baziliánok v Prešove a Užhorode.

 

        V júni 1936 sa stal opäť predstaveným v michalovskom kláštore a zostal ním až do apríla 1942. Pod jeho vedením sa kláštor stal ozajstnou baštou duchovného života na Zemplíne. Jeho ihumen hýril aktivitou. Dokončil Chrám Svätého Ducha, pomohol založiť kláštor Sestier Služobníc v Michalovciach, snažil sa založiť nový kláštor redemptoristov, ktorý by slúžil ako rekolekčný dom, ba aj dom v Chuste v Užhorodskej eparchii. Nezanedbával ani misijné dielo redemptoristov, i keď na misie už nechodil, mal stále oči otvorené pre najviac opustené duše. To bol dôvod, prečo sa pokúšal v Michalovciach založiť spolok pre slúžky, keďže ony boli takýmito dušami.